Popis:
Dub biely má na jeseň nádherné sfarbenie. Jeho listy získavajú krásnu jasne karmínovo-červenú farbu. V závislosti od podnebia, lokality aj individuálnej genetiky sú niektoré stromy na jeseň takmer vždy červené alebo dokonca až purpurové. Listy dosahujú dĺžku 13 až 22 centimetrov. Na jar sa na strome objavujú v podobe jemných strieborno-ružových púčikov pokrytých drobnými chĺpkami. Niektoré z listov zostávajú na strome počas celej zimy až do začiatku jari. Žalude dosahujú dĺžku 1,5-3 centimetre a opadávajú začiatkom októbra. Dub biely je jednou z najvýznamnejších tvrdých drevín rastúcich vo východnej časti Severnej Ameriky. Zvyčajne dorastá do výšky 25-30 metrov a dožíva sa 450 až 600 rokov. Jeho nižšie položené konáre rastú vodorovne do značnej šírky. Rastie na suchých aj vlhkých stanovištiach v mierne kyslých aj v mierne zásaditých pôdach. Je to prevažne nížinný strom, i keď v Apalačských horách ho nájdeme až do nadmorskej výšky 1700 metrov. Dub biely sa často pestuje ako okrasný strom. Je vynikajúci na vytvorenie tieňa, pretože jeho vodorovné konáre zriedka prevísajú. Neznáša však príliš utlačené pôdy a zmeny úrovne pôdy, preto nie je veľmi vhodný do výsadieb v centrách miest. Hodí sa však do obytných zón, kde je chránený pred takýmito zmenami. Jeho drevo sa používa najmä na výrobu sudov na víno a whiskey, ale tiež v stavebníctve, pri stavbe lodí, v debnárstve a v stolárstve. Cenia si ho aj výrobcovia historických zbraní, najmä pre ázijské bojové umenia. Jeho žalude sú menej trpké ako žalude duba červeného a sú dôležitým zdrojom potravy pre vysokú zver, zajace, veveričky, bažanty, kačice, ďatle a mnoho ďalších vtákov. Americkí indiáni ich používali aj na prípravu jedál.